„Popri spoločenských vedách sa dostávajú do popredia aj prírodné a technické vedy. A tak skupina pokrokových študentov matematiky a fyziky filozofickej fakulty Karlovej univerzity si uvedomuje, že vedecký a technický pokrok doby vyžaduje hlbšie vedomosti a širšiu informovanosť v matematických a fyzikálnych vedách. Iniciátormi založenia spolku s takýmto zameraním boli študenti J. Laun, J. Vaňous, J. Finger a G. Blažek, ktorí vypracovali návrh stanov spolku a 8. marca 1862 ho predložili na schválenie. Tak vzniká Spolek pro volné přednášky z mathematiky a fysiky. [ . . .]
V období svojho vzniku mal Spolek 15 členov, predsedom bol A. K. Grünwald, podpredsedom J. Vaňous, tajomníkom J. Finger. Priaznivcami Spolku boli aj dekan fakulty profesor F. Kulik, ktorý mu venoval takmer celú svoju knižnicu, a tak dal základ pre vznik knižnice Jednoty. Profesor fyziky pražskej univerzity E. Mach dal pre činnosť Spolku k dispozícii poslucháreň a laboratóriá. [ . . .]
Zmenami stanov 9. mája 1869 Spolek dostáva názov Jednota českých mathematiků (JČM). Jej prvým predsedom bol M. Neumann. Od roku 1870 je činnosť Jednoty veľmi aktívna. Usporadúvajú sa prednášky, napr. v roku 1873 bolo usporiadaných 49 prednášok. Počet členov bol 400, z toho 103 inštitúcií (profesorské zbory, vedecké spolky, mestá, záložne).“ [ . . .]  [1]

V roku 1870 sa konal prvý zjazd Jednoty. Vynikajúci matematici a fyzici prispeli v poslednej tretine 19. storočia svojimi prednáškami a publikáciami k úspešnému rozvíjaniu matematiky a fyziky [1].

„Roku 1912 pri príležitosti 50. výročia vzniku Spolku . . . názov Jednota českých mathematiků sa mení na Jednota českých mathematiků a fysiků (JČMF). Stanovy umožňujú zakladanie odborov JČMF (neskoršie pobočky) aj mimo Prahy.  ​[ . . .]  23. januára 1913 sa založil v Brne odborov JČMF. V tomto období má Jednota vyše 1000 členov, jej knižnica obsahuje 6655 diel a do toho času vydala 240 publikácií.“  ​[ . . .]  [1]

S Jednotou udržiaval písomný styk J. Marek, pôvodom Čech, prednosta uhorskej triangulačnej komisie v Budapešti, pôsobiaci na Slovensku. Prvým Slovákom – dopisujúcim členom Jednoty – sa stal I. B. Zloch, narodený v Jasenovej, profesor matematiky a fyziky pôsobiaci v Revúcej, neskôr v Osijeku, Petrinji, zakladateľ gymnázia v Sarajeve. Je autorom slovenských aj srbských učebníc matematiky a fyziky. Rodák zo Spišskej Belej – J. M. Petzval – prednášal na univerzitách v Budapešti a vo Viedni, je autorom dvojdielnej knihy o diferenciálnych rovniciach. V roku 1874 ho Jednota menovala Čestným členom [1].

„Vznik Československej republiky roku 1918 dáva Jednote nové spoločenské postavenie a zodpovedné poslanie vo vede a školstve. Stáva sa spoločnou organizáciou českých a slovenských matematikov a fyzikov, a tak roku 1921 mení názov na Jednota československých matematiků a fyziků. Svoju činnosť zameriava predovšetkým na stredné školy nielen z hľadiska vyučovania matematiky a fyziky, ale aj celkovej obsahovej a pedagogickej koncepcie v nových podmienkach.
Jednota nadviazala styk a spoluprácu s vysokými školami a vedeckými ustanovizňami. Stáva sa členom Medzinárodnej únie matematickej – Union internationale de mathematiques.  [. . .]  Významnou vedeckou udalosťou bol zjazd slovanských matematikov roku 1934 v Prahe. Jeho iniciátorom a organizátorom bola Jednota . . . “  [1]

Po vzniku ČSR na Slovensku (na vysokých, stredných aj základných školách) pôsobili českí učitelia a profesori, ktorí boli takmer všetci členmi Jednoty. Samozrejme, mali rozhodujúci vplyv na rozvoji slovenského školstva i začiatok činnosti Jednoty na Slovensku.
V roku 1919 bola založená Univerzita Komenského v Bratislave. Zo štyroch navrhovaných fakúlt sa od začiatku rozvíjala prakticky len Lekárska fakulta, až v šk. roku 1924/1925 otvorila všetkých 5 ročníkov. Právnická a Filozofická fakulty začali svoju činnosť v roku 1921 a Prírodovedecká fakulta až v roku 1940 [4].
Prof. V Teissler vybudoval na LF UK Ústav pre lekársku fyziku. Z jeho iniciatívy bol v roku 1929 ustanovený Krúžok matematicko-fyzikálny JČMF v Bratislave, ktorý sa stal základom na zriadenie Odboru Jednoty československých matematiků a fyziků v Bratislave v roku 1939. Jeho konateľom sa stal E. Říman [1].
Po násilnom rozbití ČSR, keď Jednota pracovala fakticky v ilegalite, sa styk českých a slovenských matematikov a fyzikov naďalej udržiaval najmä vďaka J. Hroncovi, D. Ilkovičovi, Š. Schwarzovi, M. Harantovi a z Prahy F. Vyčichlovi a E. Římanovi. F. Vyčichlo zorganizoval prepravu vedeckej literatúry z Prahy do Bratislavy – medzi študentov PF UK sa takto dostalo asi 200 kníh a publikácií [1].
Napriek nátlaku na vytvorenie samostatnej matematicko-fyzikálnej spoločnosti, slovenskí matematici a fyzici zvolili v tradíciách a duchu Jednoty organizáciu prednášok pod názvom Matematicko-fyzikálno-chemické rozhovory [1, 2]. Počas rokov 1940–1944 veľa členov Jednoty v českých krajinách zahynulo v koncentračných táboroch a väzeniach.

„Jednou z prvých úloh, na ktorých sa Jednota [po vojne] podieľala, bolo obnovenie činnosti vysokách škôl.​  [. . .]  V rokoch 1946 až 1950 rozvinuli svoju činnosť aj odbory JČMF v Bratislave a v Košiciach.  [. . .]
. . .  valné zhromaždenie JČMF v Prahe dňa 24. mája 1956 schválilo nový organizačný poriadok.  [. . .]  V tom istom roku 26. okróbra sa konalo v Bratislave prvý raz valné zhromaždenie členov JČMF zo Slovenska. Bol ustanovený Slovenský výbor JČMF, ktorého predsedom sa stal J. Hronec a tajomníkom M. Harant.
Podľa nového organizačného poriadku sa ustanovili pobočky JČMF . V českých krajinách 13, na Slovensku 6: Bratislava, Košice, Nitra, Prešov, Zvolen, Žilina; v roku 1961 bola zriadená pobočka v Trnave . . . “  [1]

Zjazdy členov JČMF zo Slovenska sa konali [1]:

• druhý – 1. 9. 1960 v Bratislave;
• tretí – 13. 12. 1962 v Žiline;
• štvrtý – 10. a 11. 5. 1965 v Jasnej pod Chopkom. Nadväzoval naň celoštátny zjazd JČMF po prvý raz konaný na Slovensku;
• piaty – 21. a 22. 5. 1968 v Červenom Kláštore;
• šiesty – 23. a 25. 4. 1969 v Jasnej pod Chopkom, prvý raz ako zjazd Jednoty slovenských matematikov a fyzikov .

Aj po vzniku samostatnej JSMF sa zjazdy JČSMF a JSMF konajú vždy spoločne [1].
Zjazdy JSMF sa konali [1]:

• siedmy – 3.–5. 10. 1972 v Měříne v čase Celoštátneho zjazdu JČSMF;
• ôsmy – 23. 9. 1975 vo Vsetíne;
• deviaty – 5.–7. 10. 1978 v Poprade (spolu so zjazdmi JČSMF a JČMF);
• desiaty – 12.–14. 10. 1981 v Karlovych Varoch;
• jedenásty – 25.–27. 10. 1984 v Gottwaldove;
• dvanásty – 19.–22. 8. 1987 v Prahe;
• trinásty – 22.–24. 8. 1990 v Nitre.

Zjazdy JSMF po vzniku Slovenskej republiky:

• štrnásty – 12.–13. 7. 1993 v Nitre; 
• pätnásty – 1.–2. 7. 1996 v Nitre;
• šestnásty – 1.–3. 7. 1999 v Nitre;
• sedemnásty – 27.–29. 6. 2002 v Nitre;
• osemnásty – 25.–27. 8. 2005 v Nitre;
• devätnásty – 25.–27. 8. 2008 v Nitre;
• dvadsiaty – 26.–29. 8. 2011 v Tajove;
• dvadsiaty prvý – 5.–6. 9. 2014 v Žiline;
• dvadsiaty druhý – 4.–5. 9. 2018 v Kočovciach;
• dvadsiaty tretí – 22. 9. 2023 v Banskej Bystrici.

Počas existencie odboru/pobočky JSMF v Košiciach zorganizovali jej členovia desiatky podujatí zameraných na prezentáciu vedeckých a pedagogických výsledkov v oblasti matematiky, fyziky a informatiky, ako aj na popularizáciu týchto predmetov. Ale to už je iná rozprávka.

Všetkým patrí za to naše poďakovanie!